Átrium bolo prázdne. Smrťožrúti počkali na svojich kolegov, ktorí zostali dole. Potom sa pobrali smerom ku krbom, popoháňaní netrpezlivou Lestrangovou. Harry, spolu so smrťožrútmi, ostal stáť v prostriedku átria, rovno pri fontáne so súsoším. Stále mieril na proroctvo. Smrťožrúti sa rozostúpili do polkruhu, Malfoy a Lestrangová sa postavili priamo proti nemu. Boli od neho asi päť metrov a mierili naňho prútikmi. Nezaútočili, boli si istí svojou jasnou prevahou a víťazstvom. Harry pozrel prosebne na svojich priateľov, tí sa však nechceli pohnúť z miesta.
„No tak, robte. Bežte ku krbom a zmiznite odtiaľto. Hocikam!!!“ zakričal na nich Harry.
„Počuli ste ho? Vypadnite!“ zvreskol Malfoy.
„Harry, to nemôžeš myslieť vážne,“ ohradila sa Hermiona.
Stáli pri krboch. Hermiona aj Ginny mali v očiach slzy. Ronovi sa od zúrivosti triasla ruka s prútikom. Neville nevyzeral o nič lepšie. Pociťoval neuveriteľnú túžbu ublížiť a pomstiť sa tej žene, ktorá zničila jeho rodičov. Chcel zostať a bojovať. Jediná Luna vyzerala pokojne, pozerala sa však na Harryho odsudzujúco.
„Harry, kamarát, to je šialenstvo. Nemôžeš to urobiť, oni ťa zabijú,“ skúsil Ron hoci vedel, že je to zbytočné.
„Prosím vás, bežte,“ dožadoval sa Harry zo slzami v očiach.
Pozeral na priateľov a vedel, že je to posledný krát, čo ich vidí. Hermiona sa už nesnažila zakryť slzy, nahlas vzlykala. Ginny stekali po lícach slzy, plakala potichu. Luna naňho hľadela a oči mala mokré. Ron stál a díval sa na svojho najlepšieho priateľa šokovane. Nevedel si predstaviť, že sa už nikdy nestretnú, nebudú sa spolu smiať ani robiť všetky tie hlúposti, ktoré spolu vystrájali. Neville rezignoval, upieral vlhký pohľad na Harryho.
Harry sa s nimi potichu lúčil, očami si našiel každého z nich a snažil sa im povedať, čo pre neho znamenajú. Pozrel na Hermionu. Už ju nikdy neuvidí. Neuvidí ju so zápalom vysvetľovať mu nejaký problém, ktorý potrebuje vyriešiť. Neuvidí ju utekať do knižnice overovať si svoje teórie. Zlatá Hermiona. Existuje otázka, na ktorú nepozná odpoveď? Stála tam a plakala. Okolo pliec ju držal Ron. Jeho najlepší, najvernejší a nenahraditeľný priateľ. Priateľ, ktorý nepotrebuje vysvetľovanie, ktorý vždy stojí pri ňom. Nikdy sa na nič nepýtal, veril mu, vždy stál po jeho boku, nezištne. Ginny. Spomenul si, ako sa pri ňom červenala a koktala, neschopná v jeho prítomnosti prehovoriť. To sa už zmenilo, dospievala a on to neuvidí. Neville, večný zmätkár, neistý a pritom taký dobrý priateľ. Ustavične zabúdajúci na čokoľvek. Mal ho rád, súcitil s ním. A Luna. Poznal je len krátko, ale získala si jeho srdce. Tie jej táraniny a zarážajúca úprimnosť, ktorá každého dostávala do kolien.
„Mám vás rád. Vypadnite už,“ prosil. Oči mal zrazu suché a usmieval sa.
„Ja sa tuším rozplačem, to je také dojímavé,“ vysmievala sa Bellatrix. „Okamžite zmiznite!!!“
Prvá sa prekvapivo spamätala Hermiona. Pomaly si zobrala do ruky prášok , rozhodnutá hodiť ho do krbu. Posledný pohľad smerom k Harrymu, ten len prikývol.
Vtom sa v okolitých krboch zazelenali plamene a začali z nich so svišťaním vyskakovať čarodejníci. Členovia Fénixovho rádu. Moody, Lupin, Tonksová, Kingsley Shacklebolt, Elphias Doge, Hestia Jonesová, Dedalus Diggle, Emmeline Vanceová, Bill a Arthur Weasleyovci a dokonca aj Mundungus Fletcher. A Sirius spolu s profesorom Dumbledorom. Hermiona okamžite odskočila od kozuba.
Všetci ostali šokovane stáť, hodnotili situáciu. Fénixy pozerali zarazene na smrťožrútov. Viditeľne ich tu nečakali a platilo to aj naopak. Prvá sa spamätala Lestrangová, skočila za Harryho, ktorý nechápavo hľadel na Siriusa. Videl, že je v absolútnom poriadku a plný zdravia. Lestrangová využila Harryho prekvapenie a kopnutím zozadu do nôh ho prinútila kľaknúť si. Potom si kľakla za neho, ľavou rukou ho chytila pod krk a prútik priložila na temeno. Držala ho silno, dusila ho, jeho protesty boli zbytočné. Proroctvo stále pevne držal na prsiach, prútikom ho istil.
Na moment to vyzeralo, že sa strhne bitka. Emmelina Vanceová a Tonksová si stúpli pred študentov pripravené brániť ich. Tí ich ale odstrčili a rozhodne sa postavili s prichystanými prútikmi. Zaznelo niekoľko kliatob a z prútikov vyšľahli záblesky.
„Okamžite toho všetci nechajte, lebo ho zabijem!“ vrieskala Lestrangová na celé átrium, jej hlas sa odrážal od stien.
V momente boj ustal. Smrťožrúti tiež neútočili, boli si vedomí možnosti rozbitia proroctva.
„Pusti ho, Bellatrix,“ skríkol Sirius.
„Ale nehovor, drahý bratranček. Hádam si skutočne nemyslíš, že by som ho pustila, že nie? A čo blšky, havko, nehryzú?“ šialene sa rehotala.
Harry sa zahľadel na Siriusa, chcel mu povedať, ako veľmi ho táto situácia mrzí. Nemohol, pretože ho škrtila ruka na krku. Ich pohľady sa stretli, Harry videl zúfalstvo a strach v očiach svojho krstného otca. Nedokázal mu pomôcť. Vedel, že Bellatrix by ho bez váhania zabila. Harry sa na krstného otca slabo usmial.
Zrazu uprostred átria vzbĺkol oheň. Horel do kruhu a pomaly smeroval dohora. Všetci s napätím čakali. Keď bol oheň v dvojmetrovej výške, zrazu zmizol. Z hustého, čierneho oparu, ktorý tu po ňom zostal, vystúpil on. Najstrašnejší, najobávanejší a najnenávidenejší černokňažník všetkých dôb. Lord Voldemort, hrozba čarodejníckeho sveta. Napriamil sa a svojimi červenými očami v hadej tvári kontroloval a zhodnocoval situáciu. Všetci inštinktívne o krok ustúpili, vrátane smrťožrútov. Jediný, kto sa odvážil postúpiť o krok vpred, bol profesor Dumbledore.
Harry si ho všimol až teraz a vzplanula v ňom iskierka nádeje. Ak je tu Dumbledore, ešte nie je všetko stratené.
Voldemort si prezeral okolie, videl Bellu ako drží Pottera, ten držal jeho proroctvo s namiereným prútikom. Viditeľne pripravený zničiť ho a to nechcel pripustiť. Fénixy stojaci bez pohnutia, nechceli riskovať Potterov život. Tí jeho akože verní, nechcú zase riskovať rozbitie proroctva. Patové postavenie. A ešte k tomu Dumbledore, veľký a neprekonateľný, všetkými uznávaný. Voldemort sa zaškľabil.
„Malfoy, kto pokazil túto akciu?“ zámerne ignoroval Fénixov a najmä Dumbledora.
„Môj pane, všetko bolo na dobrej ceste, pokiaľ sa tu nepriplietli oni. Mohli sme priviesť aj chlapca,“ nevyzeral sebavedome ako predtým, skôr pôsobil vystrašene. Očakával trest ako vždy, keď niekto z nich zlyhal.
Voldemort sa tentoraz rozhodol nezaťažovať sa fyzickými trestami, to môže počkať. Ešte bude dosť času a všetci si to odskáču.
„Bella, povoľ to zovretie, nechceme ho predsa zadusiť. To nie je vhodná smrť pre veľkého Harryho Pottera,“ nepríjemne sa rozosmial. Harryho začala páliť jazva a kútikom oka videl Lupina, ako drží vystrašeného Siriusa.
„Lucius, zober mu to proroctvo,“ navrhol Malfoyovi.
Ten chcel niečo namietnuť, ale radšej si hryzol do jazyka. Odhodlane sa pohol smerom k Harrymu, ruka s prútikom mu voľne visela pri boku.
„Nepribližuj sa ku mne, ty albín,“ zavrčal Harry. Na malú chvíľu sa mu zdalo, že Malfoy zaváhal. Ale len na chvíľu. Harry nemohol riskovať, že sa k nemu priblíži príliš blízko. Pokiaľ má proroctvo vo svojej moci, všetci sú relatívne v bezpečí. Malfoy bol dva metre od neho. Riskol to.
„Reducto!“ vyslal na Malfoya zaklínadlo. Ten nebol pripravený, neočakával to a nestihol sa vykryť. Odletel niekoľko metrov dozadu a ostal otrasene ležať. Harry mal opäť prútik priložený ku guli na svojej hrudi. Voldemort sa znechutene obzrel za bezmocným Malfoyom a potom sa priamo zadíval na Harryho. Toho jazva tak neuveriteľne pálila, že musel privierať oči, ktoré mu začali slziť.
„Potter, ja nemám náladu, čas ani chuť sa tu s tebou zapodievať. Dáš mi to proroctvo?“
„Nie,“ oznámil mu pokojne Harry.
„Tak dobre, skúsime niečo osvedčenejšie. Toto mohlo napadnúť aj také tupé hlavy, ako máte vy, Bella. Imperio!“ mieril naňho prútikom. „A teraz mi daj to proroctvo.“
Harrymu za zastrelo vedomie. Videl pred sebou Voldemortovu bledú, natiahnutú ruku a on zrazu zistil, že nemá žiadny dôvod nedať mu to proroctvo. Ruka sa začala odťahovať od hrudníka, hánky mal belavé od úporného stískania malej guli. Celé átrium ho sledovalo s napätím. Zrazu precitol. Prečo by som mu ju mal dávať? Nechcem mu ju dať. Je predsa moja, je to moje proroctvo. A okrem toho je strašne nechutný, je to Voldemort. Nedám mu ju. Nie. Ruka sa opäť pritlačila k hrudníku. Už ho sledoval aj Malfoy, ktorý sa pozviechal zo zeme.
„Nie, nedám. Vyser si to hnusné červené oko,“ povedal mu. Siriusovou tvárou prebehla vlna víťazného úškrnu, ale len na okamih. Vedel, že situácia je vážna.
Voldemortova ruka s prútikom klesla, vzápätí opadla aj napriahnutá ľavačka očakávajúca prezent.
„Čo?“ nemohol tomu uveriť. Nenávistne hľadel na Harryho.
„Nedám a pokojne si vyser aj obidve oči, ak chceš,“ zavrčal.
Voldemorta zasiahla vlna neovládateľného hnevu a zúrivosti. Bol odhodlaný toho malého špinavého miešanca na mieste zabiť. Nie, smrť by bola preňho vyslobodením, pomalé mučenie, to by mu prospelo. Jeho pocity sa dali čítať v jeho hadej tvári, bola vykrivená do príšernej grimasy. Svoju zlosť však namieril na protiľahlý krb, ktorý sa zrútil pod jeho kliatbou. Zostala len veľká diera. Harry by v tej chvíli najradšej pustil proroctvo a pritlačil si dlaň na pulzujúcu jazvu. Voldemortova zúrivosť bola neuveriteľne bolestivá.
„Pane, dovoľte mi ho zabiť,“ ochotne sa ponúkla Bellatrix.
„Nezabijeme ho, ešte nám môže poslúžiť, len ho drž, kým niečo nevymyslím,“ zavrčal, keď sa mu podarilo ako-tak zvládnuť svoje emócie.
Jeho pozornosť, rovnako ako pozornosť všetkých ostatných, upútal ruch, ktorý sa začal šíriť z átria za fontánou. Z krbov začali vystupovať ďalší čarodejníci. Harry využil príležitosť, že ho Bella nedrží tak pevne a otočil hlavu. Videl prichádzať rôznych ľudí a poznal medzi nimi ministra Fudgea a Percyho Weasleyho. V momente, keď prichádzajúci zbadali Voldemorta v celej jeho kráse, zarazene zostali stáť s otvorenými ústami. To, čomu sa snažili vyhnúť celý rok, bolo teraz viac ako hmatateľné. Neverili vlastným očiam. Voldemort sa medzitým unudene postavil a zašomral niečo o ďalších zvedavcoch. Natiahol prútik a začal čarovať. Za fontánou vyčaril obrovský pás ohňa, ktorý oddeľoval átrium na dve časti. Než sa stihli zamestnanci Ministerstva spamätať , boli odrezaní od diania a pokiaľ sa im nepodarí uhasiť oheň, nemôžu zasiahnuť do boja.
Počas Voldemortovej nepozornosti pocítil Harry vo svojej mysli ďalšieho návštevníka. Nebolo to však také nepríjemné, ako to zažíval počas hodín u Snapa alebo dnes, keď mu do vedomia zasahovala Bellatrix. Bolo to niečo iné, jemné a citlivé. Akoby si niekto pýtal dovolenie vstúpiť mu do mysle. Pozrel na Siriusa, ten však sledoval Voldemortovo počínanie. Lupin ho stále pevne držal. Potom zaostril na Dumbledora. Jasne, kto iný by to mohol byť? Dumbledore naňho uprene pozeral a posielal mu myšlienky. Harry, rozbi to proroctvo. Harry nechápavo zvraštil obočie. Rozbi to proroctvo, on ťa nezabije, dnes určite nie. Ver mi. Dám ti znamenie. A potom sa pokús vyšmyknúť Lestrangovej. Rozumieš? Harry pomaly prikývol. Nevedel síce, čo má Dumbledore v úmysle, ani prečo si je taký istý, že ho Voldemort nezabije, ale rozhodol sa mu dôverovať.
Keď sa Voldemort prestal zaoberať nechcenou návštevou, upriamil pozornosť na Fénixov rád. Harry pozrel na svojich priateľov. Všetci sledovali Voldemorta, všetci boli prestrašení, ale prútiky mali pripravené. Pri nich stála Tonksová a Vanceová a pridal sa k nim aj Diggle. Hádam budú v poriadku. Potom začal pozorovať Dumbledora, ten nepatrne kývol hlavou. To už Voldemort spriadal nový plán.
„Takže milí Fénixy, keď nechcete, aby ten váš milovaný chlapček umrel, tak teraz pekne-krásne položíte prútiky na zem. Samozrejme, že aj ty, Dumby. Ja si potom zoberiem jedného z vás, napríklad animága Blacka a budem ho mučiť. Uvidíme, či ten polomukel dostane rozum.“
„Hej, Riddle, to už na mňa skúšali,“ dráždil Harry Voldemortovo citlivé miesto, „a neuspeli. A ja mám teraz strašnú chuť ťa nasrať.“
Voldemort sa nenávistne obrátil.
„Ja som lord Voldemort ty malý, arogantný hajzlík. Nepokúšaj moju trpezlivosť, lebo sa ti to môže ľahko vypomstiť. A ako ma môže taká bezvýznamná nula, ako ty, nasrať?“
Harry pozrel na Dumbledora, ten znova prikývol. Harry sa zachechtal a povedal:
„Takto!“ a hodil proroctvo celou silou o zem. V tom istom okamžiku plesol Dumbledore rukami nad hlavou o ozvalo sa hrmenie a dunenie, ktoré otriasalo celým átriom. Aj keď to bol len zvukový efekt, všetci sa inštinktívne skrčili.
Proroctvo sa rozbilo a začal z neho stúpať dym, ktorý sa zmenil na hlavu, tak veľmi známu. Hlava niečo hovorila, ale vďaka hluku jej nebolo rozumieť. Harryho tak hrozne pálila jazva, že už sa neudržal a pritlačil si dlaň na čelo. Voldemortov hnev bol priveľmi silný. Potom sa začal neovládateľne smiať. Nevedel prestať, proste sa musel Voldemortovi smiať. Keď to všetko skončilo, keď zmizla hlava a rámus ustal, Harry sa stále smial.
„Čo si to spravil!?“ nepríčetne zareval Voldemort. Visel pri tom pohľadom na Harrym.
Harry sa preberal z výbuchu smiechu, ruku stále držal na čele. Potom sa spamätal a s úškľabkom sa pozrel na Voldemorta: „A máš hovno!“
„To si prehnal!“ zvreskol Voldemort a švihol prútikom. Na Harryho hrudi sa objavila dlhá a hlboká rana, ktorá silne krvácala. Inštinktívne si pritlačil ruku na prsia, ale nezastonal. Prehol sa dopredu, začul Bellu ako sa opäť ponúka, že ho zavraždí. Voldemort švihol druhý raz, Harry letel zo štyri metre a zastavil sa na stene vedľa diery po kozube, pritom sa zviezol na zem. Vyrazilo mu to dych, cítil, ako sa mu zlomili rebrá a prútik sa od neho odkotúľal. Zatmelo sa mu pred očami a ostal nehybne ležať.
Toto bola posledná kvapka pre všetkých, pohár trpezlivosti pretiekol, rozpútalo sa peklo. Z každej strany zneli zaklínadlá a kliatby, celé átrium žiarilo rôznymi zábleskami, farebné lúče sa navzájom pretínali. Za ohňovou prekážkou bolo počuť krik, ministerskí pracovníci sa chceli za každú cenu dostať vpred. Z každého prútika, ktorí vlastnili, teraz striekali prúdy vody. Snažili sa uhasiť oheň, avšak Voldemortovo kúzlo bolo prisilné. Postupovali veľmi pomaly.
Na bojisku sa zdalo, že prevahu naberajú Fénixy, niekoľko smrťožrútov bolo poviazaných na zemi. Bill Weasly bol zranený, mal preťaté stehno a sedel na zemi. Ani to mu však nebránilo metať jedno zaklínadlo za druhým. Pred ním stál jeho otec odkláňajúci záblesky smerujúce k synovi. Sirius sa s nepríčetnou tvárou pokúšal prebojovať vpred, akýmkoľvek spôsobom sa chcel dostať k Harrymu. Dumbledore na seba lákal Voldemortovu pozornosť. Boj medzi nimi bol obdivuhodný, vysielali po sebe kúzla, ktoré ostatní nepoznali. Nedalo sa poznať, ktorý z nich je v presile, ktorý je bližšie k víťazstvu. Zostávajúci smrťožrúti sa podujali vysielať smrtiace kliatby. Na zemi ležal už aj pripútaný Malfoy, postaral sa o to Moody. Lupin dostal ďalšieho.
V tú chvíľu sa začal zviechať aj Harry. Ľavú ruku si pritlačil na ranu a obzeral sa okolo seba, okuliare mu zázrakom ostali na očiach. Videl pred sebou Lestrangovú. Tá sa zjavne zamerala na študentov. Harry zbadal na zemi zraneného Diggla, Tonksová sa bránila zubami-nechtami. Pridal sa k nej Neville, v tvári mal zúrivý a nenávistný výraz. Pomáhali aj Luna a Ginny. Ron s Hermionou sa rozhodli bojovať s ďalšími smrťožrútmi. Harry uvidel na Ronovej paži krvavý šrám.
Prútik mal pred sebou na zemi, dobré dva metre. Pokúšal sa k nemu priplaziť, išlo to však ťažko a pomaly. Ranu na hrudníku mal istenú rukou, dýchalo sa mu veľmi zle a cítil aj zo tri zlomené rebrá. Malátne sa posúval dopredu zapierajúc sa pritom nohami. Pravú ruku mal natiahnutú, už len meter. Zaznel šialený smiech Bellatrix Lestangeovej. Harry zdvihol hlavu, uvidel zelený záblesk smerujúci k Emmeline Vanceovej. Nestihla uhnúť a padla na zem mŕtva. Harrymu prišlo zle, bolo to kvôli nemu, umrela pri obrane jeho priateľov, ktorých sem tak nezmyselne priviedol. Posúval sa ďalej, už len kúsok. Bez prútika sa cítil neistý, nechránený akoby holý. Už ho mal v ruke.
„Teraz budeš na rade ty, moja drahá neterka,“ ozvala sa Bellatrix a vyslala proti Tonksovej červený záblesk. Neminula a Tonksová sa zviezla na zem. Neville, Ginny a Luna ostali bez ochrany, Lestrangová sa bláznivo rehotala. S besným výrazom odkláňala zaklínadlá, ktoré vysielali tí traja. Bola lepšia, mala jednoducho navrch. Odzbrojila Lunu aj Ginny, už sa bránil len Neville. Chystala sa ich zabiť. Harry sa náhle spamätal, nemohol to pripustiť. Lestrangová sa okato zabávala a vyberala si prípadnú obeť. Harry sa pretočil na bok a zamieril.
„Expelliarmus!“ zareval s vypätím posledných síl. Lestrangovej prútik vyletel do vzduchu, nečakala útok zozadu. Harry klesol, nevládal. Pre Nevilla sa naskytla jedinečná príležitosť pomstiť svojich rodičov. S úškľabkom sa približoval k bezmocnej Belle. Už sa nesmiala, mala v očiach strach.
„Zabijem ťa,“ oznámil jej. Pochytila ju panika a Neville zamieril.
„Nie, Neville, nerob to. Nestojí ti za to, ty nie si vrah,“ kričal naňho Harry. Neville sa nechápavo obrátil na Harryho.
„Zničila mojich rodičov, kvôli nej zošaleli.“
„Ja viem, ale neklesni na jej úroveň,“ prehováral ho Harry, ktorý vedel, že Neville je v takom citovom rozpoložení a taký zúrivý, že by to bez váhania spravil. Nevillova ruka klesla, rozhodoval sa, čo spraviť. Lestrangová nemala kde uniknúť, napravo horel oheň, vzadu bol Harry, naľavo zúril ešte stále boj a pred ňou stál Neville s vražednými úmyslami. Lune a Ginny sa dokonca podarilo zmocniť svojich prútikov a teraz na ňu mierili. Neville sa rozhodol:
„Petrificus Totalus,“ vyštekol a Bellatrix sa sklátila k zemi. Náhle k nim pristúpil Moody, ktorý už nemal prácu, keďže smrťožrúti boli poviazaní. Harry sa díval na škody, ktoré spôsobil. Mŕtva Vanceová, zranení Diggle, Ron, Bill a dokonca aj Kingsley, bezvedomá Tonksová, pri ktorej kľačal Lupin. Ostatní upratovali zneškodnených smrťožrútov. Sirius sedel na zemi, rukou sa držal za hrudník a ťažko oddychoval.
Teraz sa zraky všetkých upriamili na posledný boj, ktorý tu prebiehal. Voldemort a Dumbledore, plne sústredení, držiac prútiky v oboch rukách. Obaja si mrmlali akési zaklínadlá, strieborný Voldemortov lúč sa snažil pretlačiť Dumbledorov červený. Nedalo sa poznať, kto má navrch. Vzduch sa presýtil ich mágiou, bol doslova hmatateľný a všetci na to hľadeli so zatajeným dychom. Zrazu obaja zdvihli prútiky, lúče vystrelili k stropu, ozval sa ohlušujúci rachot. Z prútikov stále šľahali lúče, ktoré vo vzduchu začali naberať tvar. Strieborný lúč sa menil na obrovského hada, červený na krásneho fénixa. Strhla sa bitka týchto dvoch vyčarovaných, hmlistých zvierat. Harry si pripadal, akoby sa ocitol opäť v Tajomnej komnate. Had sa snažil jedovatými zubami zasiahnuť fénixa, ten sa statočne uhýbal a kľuval ho do hlavy. Obaja bojujúci svojimi pohybmi s prútikmi koordinovali činnosť svojich tvorov. Vyzeralo to, akoby dajako zvláštne tancovali, používali pritom komplikované hmaty. Harry nikdy nič podobné nevidel, bol fascinovaný a nielen on. Zdalo sa, že fénix začal víťaziť. Úspešne sa kryl pred hadími výpadmi a uštedroval skvelé zásahy svojím zobákom. Z hadej hlavy začal stúpať striebristý opar. Zdalo sa, že had krváca a Voldemort prehrával. Výjav odrazu zmizol. Dumbledore kľačal, bol totálne vysilený, sťažka vydychoval. Tvár mal pokrytú potom a vyzeral vyčerpane. Voldemort síce stál, nebol však na tom o nič lepšie, v miernom predklone lapal po dychu a pozeral zákerne na Dumbledora.
Lupin, Moody a pán Weasley sa pohli dopredu, s natiahnutými prútikmi a cieľom dostať Voldemorta. Ten na nich nenávistne pozrel a len unudene mávol rukou s prútikom. Všetci traja odleteli niekoľko metrov vzad. Znenazdajky Voldemort zmizol. Átriom sa ozval víťazný krik, všetci sa spamätali z dočasnej nehybnosti. Sirius sa zdvihol a zamieril k Harrymu, Ron s Hermionou k nemu bežali.
„Stojte!!!“ zavelil Dumbledore, ktorý vyzeral zmätene a obzeral sa dookola. Niečo sa mu nepozdávalo a neveril, že Voldemort tak jednoducho a bez pomsty odišiel. Každý naňho hľadel nechápavo, nevediac, čo si o tom myslieť. Mal pravdu.
Voldemort sa zrazu objavil pri ležiacom Harrym. Pochopili, on sa chcel pomstiť. Než sa stihli spamätať, vyčaroval Voldemort okolo seba a Harryho priesvitný, ochranný a neskôr zistili, že aj zvukotesný štít. Niekoľko vyslaných zaklínadiel sa od neho bezmocne odrazilo. Harry zdvihol ruku s prútikom, chcel naňho poslať zaklínadlo. Voldemort neváhal a kopol mu do ruky. Prútik odletel, narazil do štítu a zošmykol sa po ňom na zem. Harry sa mu nevládal pozerať do očí, pohľadom našiel Siriusa. Ten pochopil, po tvári mu stekali horúce slzy. Voldemort chytil Harryho za vlasy a prevrátil mu hlavu vzad. Pozeral na Dumbledora a víťazne priložil svoj prútik k Harryho hrudi, priamo na srdce. Všetci prestali dýchať a dívali sa zhrozene. Voldemort sa naklonil k Harrymu:
„Všetko si mi prekazil, zničil si moje proroctvo. Čo mi bráni, teraz ťa zabiť?“
„Tak ma teda zabi, nech už mám konečne pokoj,“ odvetil mu Harry. Nevedel pochopiť, že je zrazu taký flegmatický a vyrovnaný so svojím osudom. Chcel to mať za sebou, cítil sa vyčerpaný, neuveriteľne ho bolelo celé telo a najmä jazva.
„Nie, Potter, ja som ťa chcel zabiť a raz ťa určite aj zabijem, ale teraz to ešte nepôjde. Máš totiž niečo, čo strašne chcem a získam to. Niečo mocnejšie než bolo to proroctvo.“
„Čo?“ Harry bol v momente strašne zvedavý.
„To by si rád vedel,“ zasmial sa. „Si dedičom jednej veci, ktorú potrebujem do svojej zbierky. Preto ťa teraz nezabijem. Spravím niečo horšie, nezbavím ťa života, ale bytia.“
Následne opäť zdvihol hlavu a pozrel na Dumbledora. Potom sa zadíval na Harryho a vyriekol:
„Alacer Mortalis.“
Harrymu klesla hlava, ovisli mu ruky a z očí sa vytratil lesk. Sirius bolestne zareval, znelo to ako zavytie. Voldemort vstal a odmiestnil sa preč. V momente ako zmizol, stratil sa aj štít. Sirius sa vrhol k nehybnému telu, chytil ho za krvavú ruku a neprestával plakať. Átriom sa niesol jeho krik, taký úzkostlivý a zdrvujúci, že sa všetkým ježili chlpy na krkoch. Z druhej strany si prikľakla Hermiona spolu s Ronom, ktorí pozerali na telo a nedokázali pochopiť, že je mŕtve. Hermiona ho začala hystericky triasť a kričala v záchvatoch plaču, aby sa prebral. Zo všetkých strán sa ozývali vzlyky. Bol Harry Potter mŕtvy?
583 Celkem zhlédnutí, 1 Dnešní zhlédnutí
Buď první v napsání komentáře...