Skip to content

TK 1. kapitola

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

„Harry, rád by som si s tebou pohovoril,“ začal profesor Dumbledore.

Harry videl na riaditeľovi, že je zvláštne smutný a veľmi unavený. Napadlo mu, či si ho nenechal zavolať kvôli Norbertovi. Ale to si už predsa vyriešila McGonagallová, naparila im trest a oni si ho odpykajú. Prečo by sa k tomu mal profesor vracať? Norberta má Charlie, oni prišli o hromadu bodov a ešte mali ísť do Zakázaného lesa!

„Áno, pán profesor?“ obozretne sa pýtal.

„Sadni si, chlapče,“ pokynul profesor s miernym úsmevom. Harrymu sa zdalo, že je to len silený úsmev. Sadol si do kresla. „Harry,“ pokračoval Dumbledore uprene sa dívajúc Harrymu do očí. „Je tu niečo, o čom by som si s tebou rád pohovoril.“

„Stalo sa niečo zlé?“

„Áno, skutočne sa stalo niečo zlé,“ povzdychol. Harry sa vydesil.

„Čo?“

„Skontaktovala sa so mnou Arabella Figgová.“

„Pani Figgová?“ prekvapene ho prerušil. Čo tá má spoločné s Dumbledorom?

„Pani Figgová je v skutočnosti šmukel,“ odvetil, akoby si prečítal jeho myšlienky.

„Kto?“

„Šmukel. Čarodejník, ktorý nevie čarovať.“

„Čarodejník? Ona?“ zavrtel hlavou. Tá stará žena, ktorá ho občas varovala, keď ho Dursleyovci nechceli vziať so sebou? Čo bolo takmer skoro stále?

„Ktorý nevie čarovať, správne,“ prikývol Dumbledore. „Musela mi oznámiť istú skutočnosť, ktorá sa udiala a ktorá ovplyvní tvoju budúcnosť.“

„Čo sa stalo?“ netrpezlivo sa zamračil. Profesor sa nadýchol.

„Tvoja teta a strýko, rovnako ako bratanec, pred pár týždňami zomreli pri autonehode.“

Harry sa zarazene díval na Dumbledora. Jeho slová sa postupne zarývali do jeho mozgu a on si plne uvedomoval ich význam. Zomreli pri autonehode. Všetci traja. Lož, ktorou ho kŕmili celý život. Zvláštna hra osudu. Oni zomreli. Jeho jediní príbuzní zomreli. Nenávidel ich, ale toto nechcel.

„Harry,“ potichu ho oslovil profesor. Zdalo sa, že je chlapec šokovanejší, než by predpokladal. „Je mi to ľúto.“

Harry prikývol. Po pár minútach zdvihol hlavu, aby sa pozrel na Albusa. Riaditeľ v jeho očiach videl slzy a prekvapilo ho to.

„Čo teraz?“ smrkol. Nechcel plakať, ale bolo mu to vážne ľúto. Boli to predsa jeho príbuzní!

„To je to, o čom som sa chcel s tebou porozprávať. Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som vyriešil všetky záležitosti. Muklovské úrady ťa chceli nájsť. Musel som upravovať pamäte, aby si nikto nikdy nespomenul, že s Dursleyovcami žil ešte niekto iný. Nemôžem dovoliť, aby ťa úrady strčili do muklovského sirotinca. Nechcem, aby si skončil v sirotinci.“

„A-a kde teda skončím?“ vypustil potláčajúc slzy. Strýko, teta, Dudley! „Nemyslím, že by som mal inú možnosť.“

„V muklovskom svete nie, Harry. My však máme viaceré možnosti.“

„Skončím v čarodejníckom sirotinci?“ Ani táto možnosť sa mu nepáčila.

„Nie, Harry,“ usmial sa Dumbledore. Videl, že si chlapec vydýchol.

„Tak kam pôjdem?“

„Harry, poprosil by som ťa, aby si ma nechal povedať všetko, čo mám na srdci,“ neprestával sa usmievať. Harry sa na moment zarazil a s prikývnutím sa oprel do kresla. „Dobre,“ spokojne prikývol. „Musím poznamenať, že ma tá správa vyviedla z rovnováhy. A to poriadne. Vieš, prečo som ťa ako maličkého nechal u tety a strýka?“ Harry zavrtel hlavou. Nevedel si ani predstaviť, že by riaditeľa mohlo niečo vyviesť z rovnováhy. A toto vyzeralo byť vážne. „Pretože ťa k tomu domu viazalo pokrvné puto. Pokiaľ by si žil v dome sestry svojej matky, tak by si bol na tom najbezpečnejšom mieste na svete.“

„Ale…“

„Prečo tomu tak je, to pochopíš neskôr,“ nenechal ho dopovedať. „Ich smrťou to všetko zaniklo a na svete už niet bezpečného miesta, kde by si mohol vyrastať.“

„Ale prečo?“ nechápal. „Má to niečo spoločné s Voldemortom?“ stiahol obočie.

„Áno,“ priznal na rovinu. „Všetko má čo dočinenia s Voldemortom. Ty s ním máš dočinenia všetko, ako si už sám pochopil a to nielen z rečí, ktoré sa vedú od chvíle, kedy si ho prvý raz porazil.“

„Ale on už predsa nie je,“ nesmelo protirečil, aj keď tomu neveril. Sám Hagrid predsa vravel, že on niekde je. A vedel, že nie je jediný, kto si to myslí.

„Ja si to nemyslím,“ prehlásil Dumbledore uprene sa dívajúc chlapcovi do očí. Nezbadal ani najmenší náznak strachu. Potešilo ho to. „Myslím, že ty vieš rovnako ako ja, že on sa raz vráti. Je len otázkou, kedy sa tak stane. A dovtedy musíš byť v bezpečí.“

„Prečo?“

„Keď už pre nič iné, bude chcieť vedieť, prečo ťa nedokázal zabiť,“ trpezlivo pokračoval.

„A, ehm, keď ma nebude chrániť pokrvné puto, ľahšie by sa ku mne dostal,“ prikývol. Nie, že by sa mu tá predstava páčila. To ani náhodou! Ale toto pochopil.

„Správne,“ Dumbledore sedel za stolom so zopätými rukami a pozorne sa díval na malého chlapca. „Niekoľko mesiacov som sa snažil nájsť ti vhodný domov. Dosť bezpečný, aby si v ňom mohol vyrastať, keď nebudeš na Rokforte.“

„Nebudem tu? Myslel som si, že keď nie v sirotinci, tak by som mohol byť tu!“

„Nie, tu ostať nemôžeš. Škola cez prázdniny nefunguje.“

„Tak kde potom?“ stíchol. Kam ho chce strčiť, aby bol v bezpečí? Bál sa, aby neskončil na ešte horšom mieste, ktorým bola Privátna cesta číslo štyri. Merlin! Snáď ho nepichne k Figgovej! Veď tá nevie ani čarovať! To hádam nie! Vydesene sa pozrel na Dumbledora, ktorý sa konečne uvoľnenejšie usmieval. Harry stiahol podozrievavo obočie.

„Musím sa ti priznať, Harry, že s týmto nápadom prišla profesorka McGonagallová. Ja som pôvodne plánoval, že by si vyrastal u profesora Snapea…“

„Čo?“ vyprskol neveriacky. Tak to už radšej potom tá Figgová! To nemohol myslieť vážne ani na moment. Neexistovalo! Preskočilo mu? Zarazil sa a pozrel vydesene na riaditeľa, ktorý sa neprestával tváriť pobavene. „Pardon,“ ospravedlňoval sa.

„Máš pravdu,“ mierne sa zasmial. „To by bola skutočne šialená možnosť, ako pre jedného, tak pre druhého. Minerva navrhla, aby som sa pozrel do minulosti a hľadal inú možnosť, ktorá by bola vhodná. Preto som sa porozprával s manželmi, s ktorými sa poznám z minulosti, s ktorými ma spája silné puto. Aké, to zatiaľ nie je dôležité. A je tu aj ďalšia vec, ktorá hrá do našich karát. Poznáš sa s ich synom, dokonca ste najlepší kamaráti.“

„Weasleyovci?“ prekvapene zamrkal.

„Áno, poznám Molly a Artura už dlhé roky. Vysvetlil som im situáciu a oni neváhali ani na moment. Zabezpečil som ich dom a pozemky tými najsilnejšími zaklínadlami, ktoré v dnešnej dobe existujú. Pokrvné puto to síce nie je, ale veríme, že ti zabezpečí pokojné a bezpečné detstvo…“

⬅Predslov

TK 2. kapitola➡

570 Celkem zhlédnutí, 1 Dnešní zhlédnutí

Publikováno v povídce: Tajomná komnata

Buď první v napsání komentáře...

Napsat komentář